ROMANI ABECEDA
Ano Sumnal (Lumiya) sakoya rashtra kerela alfabeti vash peske thay ayeka kerindoy o roma nikana nay ka theren yekh yekhutni abeceda.
Zumavisalo te kerelpe yekh yekhutni abeceda vash sa roma ano Sumnal, numay sakana amare lingvistya na mangena te dikhen o qaqipe yakhenca a odolea mangena te keren romani abeceda te ovel phare thay dikhena te duryaren e romen siklovipastar.
Amen akate na manga te khuva but po detalye, sose,amen gandina so sakova manush therela niyam te del poro gandipe thay odolea na manga te qhinava nikasko gandipe.Numay amen manga te mothava e romenge so e romani abeceda si but loki thay nani aboka komplikimi sar mothavena amare lingvistya.
Akate ka mothava sar arakhle e Prizrenoske intelektualcya yekh romani abeceda koya si but loki thay hare bukvengi a shay te hraminelpe sa odola alava so si pi romani qhib.
Akaya abeceda dendili ano Bilteni "Romano Alav" kova nikyola ko prizren sakova qhon.
Ano bilteni hraminelpe akava:
"E qhib si sherutni vastushi vash komunikipe kolaya mothavlape o gand,emociye thay halyovipe mashkar manusha.
E Romani qhib si but qoroli.Ani Lumya (Sumnal) but hari hramisalo vash o Roma thay romani qhib.Ayeka hramisalo o Alavari Srbokroatyenga-romana-anglikana qhibyate,Romano alavari e akademikosta Rade Uhlik.Akalesta yaver ka mende shtampisale disave tekstya,sar e gramatika e romana qhibyaki.Zumavisalo te hraminyol e abeceda e romana qhibyaki.Laya godya so akala zumavipe si harne,yase kay si aboka komplikime so na pashlona romana qhibyake.Romani qhib nani phare,oy si but loki thay melodikani.
Akala butyaya lelempe ini (vi) amen ano Prizren 1972. bersheste ,so hraminyem e abeceda ano bilteni "Romano Alav".
Ano paluno vakti (1992) popale lelempe akala butya thay keryem amaro lil disave laqaripenca.
Akava amaro lil mothavdilo anglo sa Prizrenoske romane intelektualcya, kova bara loshaya lelilo.Pakya so akava amaro lil ka lolpe ini yaver thanende.Akava lil da ano akava gindo e Biltenesko.
E Romani abeceda sila 25 harfya (bukve) so nakhena ayeka:
1. A - A -( A ) 14. N - En - ( En )
2. B - Be -( Be ) 15. O - O - ( o )
3. C - Ce - (Ce ) 16. P - Pe - ( Pe )
4. D - De - (De ) 17. Q - Qe - ( Qe )
5. E - E - ( E ) 18. R - Er - (Er )
6. F - Ef - ( Ef ) 19. S - Es - (Es)
7. G - Ge - ( Ge ) 20. Sh - Esh -( Esh )
8. H - Ha - ( Ha ) 21. T - Te - ( Te )
9. I - I - ( I ) 22. U - U - ( U )
10. J - Je - ( Je ) 23. V - Ve - ( Ve )
11. K - Ka -( Ka ) 24. Y - Ye ( Je )
12. L - El -( El ) 25. Z - Zet - ( Zet )
13. M - Em - ( Em )
(Anglune thay duyta niqake harfya (bukve ) si romana abecedake, a ano parantezya (pakyardi) si o harfya e latinyenga abecedaki.)
O avazya a,e,i,o,u si vokalya,a sa yaver si konsonantya.
O Vokalya ulavyona ano zorale-a,o,u thay kovle- e thay i.
E lilesko laqaripe pashlola ano akala principya.
1.O Roma araklona ani sa e Lumya (Sumnal) kote thagaryola e latinyengi abeceda vash odoleske amaro lil lela latinyengi abeceda;
2.Sar sherutno si odova so e romani qhib ka hraminyol ayeka sar vakeryola,so sakova harfi (bukva ) ka drabaryol ayeka sar si hramimo, bi parudisalo sar ko telyaripe,ayeka( ajahar) vi ko agor,pherde akcenteya,bi kvashe avazenca.Akava si shayipe so e romani qhib si melodikani(ano vakeripe na arakhlona kvashe avazya).Akava mothavela so amaro niyamhramipe si fonetikanio;
3.Sakova avazi si hramimo ulavdo semnoa,,(ulavde harfeya),numay o harfi sh hraminyola duye harfyenca sh-s. Tana ginyem o harfi sh sar yekh harfi (bukva),sose ovela e harfesta s thay h edeya var amari abeceda therela 24 harfya.(bukve).
4.Ani romani qhib,ulavdo dikhipe therela o harfi L.O harfi L drabaryola L thay Ly phanle vokalyenda kote arakhlola.Ayeka o harfi L kana arakhlola anglo vokalya : a,o,u drabaryola sar L,sar misal:
-palal,balal,telal, thay yaver;
-lolo,kalo,mulo,thay yaver;
-luludi,lugi,luno,thay yaver.
Kana o harfi L arakhlola anglo e thay i drabaryola sar hrvatyengo lj,sar misal:
-tele,gele,lele,thay yaver;
-kali-loli-lil-thay yaver;
Akale leparipasta ulavyona disave alava (lafya) sar misal:
-halum,makhlum, gelum,thay yaver.
Akaya romana qhibyaki natura arakhlola ini ano yaver qhiba,kolende lelilo aqhimos sar so lelem amen .
Gandina so na manglape te dolpe pobuhlo mothavipe,soske o Roma na ka theren pharipe ano drabaripe.Ini (vi) odolea manglem o romano lil te ovel po sado (loko).
5.Amare lileste duyavazya th,ph,kh,qh, na hramisale sar yekh harfi,sose ano lafya (alava) shunyona duy avazya,sar :than,phen,qhay,vash odoleske ka hraminalen ulavde,sar: t thay h,p thay h , k thay h , q thay h .
Akava amaro lil si butebershengo rezultati e intelektualyengo kola qaqipaya lenape e romana qhibyaka problematikaya,odoleske pakya kay ka lelpe thay ka khuvel ano amaro hramimo lafi."
Sar dikhena akaya abeceda dela lokhipe e romenge te hraminen thay te drabaren po loke se yaver lingvistya so mothavena.
Shay jiko phenel so si hari harfya (bukve ) ani akaya abeceda.Numay amen na gandina ayeka.Amen gandina so si pobut harfya se so valani te ovel.Akava janena numay odola manusha kola hraminena pi romani qhib.Te sine yekh hramondo so shay te hraminel 400-500 riga bi lipardo yekh harfi (bukva) asavko harfi pakyalpe so nani romano.Numay vash odova ka vakera kana ovla pana hari analiza.